Na tých obyčajných to funguje

Autor: Julius Gyalog | 13.4.2012 o 21:35 | (upravené 13.4.2012 o 21:44) Karma článku: 14,60 | Prečítané:  846x

Rodičia ma vychovali ako slušného a poctivého, ale po tých rokoch zisťujem, že mi to prináša dosť veľa problémov a finančnú záťaž.

 

Porozprávam vám príbeh. Teda niekoľko príbehov.

Po strednej škole som sa vydal študovať na vysokú. V tom čase bola ešte povinná vojenská služba a tak som po dovŕšení 18 rokov musel príslušnej vojenskej správe predkladať potvrdenia o ďalšom štúdiu, aby ma „nepovolali“. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi úradníčka oznámila, že keby som nebol toto potvrdenie priniesol, ani by nevedeli, že som odvedený a majú ma v správny čas „povolať“. Môj spis sa totiž pri sťahovaní kdesi stratil a pri tejto príležitosti ho začali hľadať - a našli. Tak som si s iróniou v duši povzdychol, že som doplatil na svoju poctivosť. Nebyť mojej splnenej povinnosti, asi by som dnes nemal celkom pekné spomienky na vojenčinu v Martine a Michalovciach.

Život išiel ďalej a o niekoľko rokov som sa dal na podnikanie. V istom okamihu som si výnimočne nemohol splniť svoju daňovú povinnosť v plnom rozsahu a tak som si ju splnil len čiastočne a zvyšok som doplnil v ďalšom daňovom cykle. Ale doplnil. Za moju poctivosť som bol „odmenený“ pokutou od správcu dane (určite v zmysle zákona...). Tak som si s iróniou v duši zase povzdychol, že ešte že je náš daňový systém a jeho vykonávateľ taký spravodlivý aspoň pri takých sumách ako je cca 1000 EUR. Na niekoľko násobne vyššie nedoplatky či nebodaj úniky však tento systém asi prísť nedokáže, lebo sa k nim pochopiteľne nikto dobrovoľne neprizná. No všetci vieme, aj správcovia dane vedia, že sú. Ale lepší vrabec v hrsti...

Keď som si po niekoľkých rokoch zrušenej živnosti a pracovnej kariéry v pozícii zamestnanca opäť otvoril živnosť, poctivo si platím všetky odvody a poistenia. Po nejakom čase som získal istú sumu peňazí a tiež pocit, že si chcem byť 100% istý, že mám všetko za tie roky pred úradmi vyrovnané. Zašiel som do zdravotnej poisťovne, ukázalo sa, že existuje 7 rokov starý nedoplatok na poistnom, o ktorom som sa dozvedel len preto, že som navštívil svoju poisťovňu. Na moju otázku, prečo mi túto informáciu poisťovňa neposkytla, keď bola aktuálna, mi pracovníčka odpovedala: my posielame výzvu tak raz za pol roka, ale neviem, prečo Vám nebola žiadna odoslaná. Môžete podať podnet na našu poisťovňu, ale na Vašom vzniknutom nedoplatku a povinnosti ho uhradiť to nič nezmení. Už som sa ani nepozastavil nad tým, že v záujme dopátrania sa skutočnej výšky môjho dlhu som musel navštíviť 2 pracoviská mojej zdravotnej poisťovne spolu celkom 3 krát, prešiel som asi 7 kancelárií a stretol som sa snáď s celým personálom okrem generálneho riaditeľa. A ako perlička celej ságy mi prišla skutočnosť, že moje aktuálne uhradené poistné za aktuálne obdobie sa „započítava“ do obdobia, v ktorom som mal nedoplatky a akoby sa tak dopĺňa celá história úhrad. Asi začínam tušiť, prečo nie sú peniaze pre lekárov, sestry, nemocnice a záchranky, keď sa aktuálne vyzbierané peniaze strácajú kdesi v minulosti niektorých poistencov. Z čoho vyplatili teda môjho lekára (ak vyplatili), keď moje poistné sa pripočítalo do 7 rokov vzdialenej histórie (v tom období som dokonca žil a pracoval a platil odvody mimo SR)? Napriek tomuto záblesku vedenia stále nechápem, prečo bolo moje úsilie dať veci do poriadku znova korunované absurdným výsledkom s ešte absurdnejším vysvetlením.

Ako čerešnička na torte mojich príbehov je aktuálna epizóda so Sociálnou poisťovňou v hlavnej úlohe. V rovnakej dobe ako som si preveroval zdravotné poistenie, navštívil som aj pobočku Sociálnej poisťovne. Prvotná odpoveď na moju otázku, či mám všetko v poriadku bola, všetko máte vyrovnané... počkajte... , ale tu nemáte nejaké úhrady za 2005 a 2006... Nakoniec z toho bol nedoplatok viac ako 1000EUR. Znova som položil tú všetečnú otázku: akoto, že celé tie roky tento nedoplatok neevidovali, mňa na to neupozornili a dokonca mi nedávno schválili úver s tým, že ste im potvrdili, že je všetko v poriadku a nemám voči SP žiadny dlh. Odpoveď mi prišla akási povedomá: neviem Vám povedať, v systéme nám to „nesvieti“... Tak som teda svoj dlh ešte v ten deň vyrovnal a s pocitom zadosťučinenia som túto vec považoval za uzatvorenú. Až pokým mi od SP neprišlo v apríli rozhodnutie z januára o vyrúbení penále z omeškania a to vo výške oneskorene doplateného poistného. Teda viac ako 1000EUR. Mám taký pocit, že keby som sa nebol v tom vŕtal, do dnes by nikto v SP netušil o mojom nedoplatku a ja by som tak ušetril viac ako 2000EUR.

To už dnes nezistím. A tak som si znova s iróniou v duši povzdychol, že s poctivosťou asi ďaleko nezájdem, aspoň nie pred úradmi a ich neuveriteľnou a nepochopiteľne fungujúcou mašinériou. Budujú si sebavedomie na bežných poctivcoch, ktorí možno nechtiac urobili chybu a ešte sa k nej aj v podstate nechtiac priznajú. Presne ako káže zákon ich „zderú aj z kože a exemplárne vyriešia“. Avšak o tých, ktorých nedoplatky za seba alebo aj za ich zamestnancov siahajú do závratných čísel, radšej zaryto mlčia zakrývajúc tým svoju neschopnosť a neúčinnosť používaných opatrení.

Majú však jednu istotu. Na tých obyčajných ľudí to funguje...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

DOMOV

Prieskum: Most-Híd je na hranici zvoliteľnosti, predbehlo ho aj KDH

Vo voľbách by opäť zvíťazil Smer.


Už ste čítali?