Som síce teologicky vzdelaný, no táto otázka je tak trochu mimo rámec mojej profesie. Trochu to zhrniem. Pod pojmom cirkev si mnohí predstavujú len tú archaickú inštitúciu na čele ktorej je pápež. Aby som to uviedol na správnu mieru. Katolícka Cirkev, keďže jedine na jej čele je pápež, je predovšetkým spoločenstvo, komunita, množina ľudí. Je riadená autoritou a má presne stanovenú štruktúru.
Dnes je prirodzené, že sa nám ťažko uvažuje v dimenziách inej ako demokratickej organizácie spoločnosti. Veď tento model Cirkvi ani nie je "vynález" dneška. Ale ako som povedal, je to komunita rôznych ľudí s rovnakým presvedčením a názorom. Povedzme veria v to isté a rovnakým spôsobom. V tomto zmysle by sme mohli kľudne hovoriť napríklad o politickej strane, občianskom združení, neštátnej organizácii a podobne. Osobne si myslím, ak majú legitímne právo žiadať príspevky od štátu spomínané organizácie a inštitúcie, a to som rád, že majú, má ho aj Katolícka Cirkev a iné cirkvi a náboženské spoločnosti. Podľa webu Ministerstva kultúry SR je ich na Slovensku registrovaných 18. Je pravda, že Katolícka Cirkev patrí medzi najpočetnejšie a zrejme podľa toho aj dostáva príspevky. Ale to snáď nie je jadrom problému. Či...?
Jednoduchý model: každý občan na v Slovenskej republike má právo na určité príspevky a úľavy od štátu a dostane ich ak splní podmienky a o príspevok požiada. Keďže som podnikateľ, položím otázku aj trochu inak. Prečo má bohatý veľkopodnikateľ s obrovským majetkom rovnaké právo na odpočítanie nezdaniteľných častí základu dane na seba, manželku, deti ako obyčajný živnostník, ktorý obracia každé Euro? Pre malého podnikateľa sú tieto čiastky existenčne dôležité, pre veľkopodnikateľa majú inú pomernú hodnotu. Ale princíp je rovnaký a platí pre celú skupinu platcov dane rovnako. Z pohľadu zákona a princípov mi to príde spravodlivé a fér. Z ľudského pohľadu by som si vedel isto predstaviť nejaké výnimky, najmä vo svoj prospech...
Ak teda túto otázku berieme z hľadiska modernej a demokratickej spoločnosti a jej princípov, nemá zmysel. Ak niekto má legálne na čokoľvek nárok a sú dodržané stanovené podmienky, prečo by to nemal dostať? Ak túto otázku položíme v inom kontexte, znie ako provokatívna, špekulatívna a akákoľvek odpoveď na ňu bude len ďašou otázkou. Aj v krajinách, kde funguje odluka cirkví od štátu a teda ekonomika jednotlivých komunít nie je nutne prepojená s ekonomikou štátu, existuje systém príspevkov a úľav, na ktoré majú nárok aj komunity, náboženské spoločnosti a cirkvi. A využívajú ich.
Podľa zdrojov Ministerstva kultúry (kuk) prispel štát v roku 2009 na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sumou 37 191 961 EUR. Z toho na Katolícke Cirkvi gréckeho a rímskeho obradu, ktoré sú zjednotené s pápežom a na Konferenciu (katolíckych) biskupov Slovenska spolu 25 180 273 EUR. Čo je cca 68% z celku. Iste, ak to zoberieme v pomere k celku z pohľadu peňazí, je to balík. No súčasne to tiež hovorí o početnosti jednotlivých komunít podporovaných rovnako. Možno je dobré si uvedomiť aj skutočnosť, že Katolícka Cirkev a isto aj mnohé iné komunity z týchto zdrojov a často aj z ďalších vlastných, udržujú chránené historické budovy, pamiatky, prevádzkujú charitu a podobne. Veľká časť týchto prostriedkov sa vracia spoločnosti späť aj takouto formou. A nie len pre veriacich alebo členov týchto komunít. To nie sú len platy duchovných.
Majetok Katolíckej Cirkvi na Slovensku, ktorý mnohým ako "terminus technicus" bije do očí a uší, sú často polia, na ktorých sa už desaťročia len pestuje obile a ďalšie desaťročia sa aj bude, sú to lesy a lúky v chránených krajinných oblastiach, chátrajúce historické budovy, pozemky pod strategicky dôležitými objektami, ktoré majú znaleckú, ale nie reálnu hodnotu. Iste, sú to aj hodnotné predmety a objekty, ale tých zas nie je toľko, že ich bolo treba závidieť.
Prečo teda Katolícka Cirkev pýta príspevok od štátu keď je taká bohatá?
Odpovedal by som tak ako sa pýtajú: Lebo poskytnutie tohoto príspevku nie je podmienené chudobou žiadateľa.
