Jednoduchou historickou reflexiou môžeme vidieť rozdiel medzi históriou a súčasnosťou. Dnes sa veci dejú rýchlejšie, deje sa ich viac, sú dokonalejšie a inteligenejšie. Proste spoločným znakom je jednoducho expanzia, nárast, rozvoj. Mám však zlé správy. Nie všetko sa svojou expanziou dostáva k dokonalosti.
Ak rastie počet zdieľaných informácií z celého sveta, často najmä negatívnych, rastie aj počet ľudí, ktorí sú nimi nad mieru znepokojení a zasahujú im do života. Hoci sa dejú na inom konci sveta a nemajú na ne dosah, predsa budia dojem, že je na svete zas o kúsok zla viac. Úlohou správy je vzbudiť pozornosť. Neutrálna správa ju nevzbudí a tak nedá sa predať. Pozitívna správa musí mať grandiózny obsah, aby sa predala. A hľadať veľké pozitívne udalosti je ozaj náročné. Negatívna správa má všetko, čo ju môže predať. Šokuje, desí, sama vzbudzuje pozornosť na základe vyvolaného strachu a dokonca vyvoláva potrebu dozvedieť sa o jej predmete ešte viac a pravidelne ju aktualizovať. Čo keby... ? Toto je jednoduchý a funkčný model správy, ktorá sa má predať.
Som si istý, že na svete bolo vždy dosť zla, nespravodlivosti a krivdy, zlých zvykov a tradícií, pohrôm a nešťastia. Na jednej strane snáď dobre, že sa o ňom nehovorilo po celom svete a často zostalo lokálnym fenoménom, ktorý sa možno časom aj vytratil. Miestni sa s ním vyrovnali alebo sa s ním naučili žiť. Neposlúžil ako inšpirácia pre iných a inde a jeho semienka sa neujali v inej kultúre. A všimnime si, zlo a zlé správy sa nikdy sami nešírili. Nikto nešíril kanibalizmus. Nikto nešíril prinášanie ľudských obetí prirodzeným božstvám. Národy sa "premiešali" a došlo k prirodzenej konfrontácii kultúr. Ale sila pôvodnej kultúry predurčovala, ako sa nový jav ujme, alebo neujme.
Čo som tým chcel povedať? Že nemusím vedieť všetko. Zapĺňať svoju myseľ a podvedomie množstvom informacií, ktoré pre mňa nič neznamenajú a vlastne ani nie sú určené pre mňa. Len vydavateľ alebo redaktor určil, že je to pre mňa dôležité a musím to vedieť. Nehnevajte sa, nemusím. Je skvelé pomôcť ľuďom v núdzi na inom konci sveta. No pokiaľ po tej správe nevypíšem šek pre charitu, je to na nič. Je dobré vedieť, že tam či inde vyčíňa sériový lupič. Ale len do tej miery, nakoľko sa ma to dotýka. Inak je to len bulvárna správa, ktorá nemá výpovednú hodnotu a slúži len na uspokojenie ľudskej zvedavosti a podráždenie jeho emócií.
Ja viem, že to tak funguje a nemám ambíciu to zmeniť. Ale zo svojej aktuálnej skúsenosti viem, aké je to "blažené" mať možnosť vyberať si množstvo a druh informácií podľa seba. Presťahovali sme sa aj s rodinou na vidiek do novostavby. Nemáme tu televízor (ak sa neráta stará telka s 1 pozerateľným kanálom). Máme internet na počítači. Viete aký je to úžasný pocit, keď si pozriem film na DVD, ktorý si vyberiem a nie ten, ktorý mi vabrala televizna spoločnosť a ešte aj bez reklamy? Keď si pozriem správy podľa ich obsahu v internetovom archíve a nemusím sledovať, že na východe vypadlo dieťa z okna alebo že sa v Iraku odpálil ďalší samovrah a zobral tak príležitosť sebe a mnoho iným, ktorých si "zobral so sebou" dokázať a prežívať svoju pravdu.
Dnes ide všetko rýchlejšie a je toho viac. Produkujeme množstvo zbytočností a odpadu, nie len toho fyzického ale aj informačného a inteligenčného. Často len preto, že to všetko nedokážeme využiť alebo zjesť. Keď si všímam, ako rýchlo sa nám zaplní smetiak, ktorý nám vyvážajú raz za 2 týždne, začínam uvažovať, nie kam s odpadom, ale ako ho produkovať menej. Rovnako je to s tlačou, reklamami, letákmi a katalógmi. Som podnikateľ a tlačená reklama sa mi zatiaľ neosvedčila tak ako napr. emailing alebo telefonát, či osobná návšteva. Letáky dostane povedzme 1000 ľudí, 900 ich cielene vyhodí, 50 ich vyhodí omylom, 30 si ich prečíta a vyhodí, 10 si ich prečíta a odloží na neskôr a zo zvyšných 10 sa nakoniec ozvú 7, 3 zistia, že to nie je celkom to čo čakali, a tí 4? Budú ma cvičiť a špekulovať a nakoniec obchod aj tak nespravia.
Ale o podnikaní je celkom iná téma. Začal som o pokroku a chcel som povedat, ze pokrok sa niekedy akoby obráti zlým smerom. Potom to už nie je pokrok, ale ... Ako by ste to vlastne nazvali?
