Niekomu to pripomína začiatok - Prológ Jánovho Evanjelia, je to tak.
"Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh."
Mnoho udalostí v mojom živote sa začalo slovom. Asi to nebolo slovo stvoriteľské, ba možno aj áno. Mnoho slov stvorilo smútok, iné stvorili úsmev, iné hnev a iné modlitbu. Slovo stvorilo mňa, moji rodičia ma pomenovali slovom, ktoré mi dalo identitu. Aj oni boli stvorení v mojich očiach slovom otec a mama, keď som im tak začal hovoriť. Slová sú mocné a pritom sa ich nedá ani len dotknúť ani sa ich zmocniť, nemožno ich prikovať k stene ani zavrieť pred svetom. Slovo sa nedá zhasnúť ako lampa, keď chceme tmu. Nedá sa umlčať, keď chceme ticho. Nedá sa zabiť. Bude stále znieť kdesi vo vnútri.
Mnoho vecí stvoríme slovom, povie sa a ... tým to končí. Nemyslím teraz na politikov. Myslím na naše každodenné malé stvorenia, ktoré začnú existovať hneď ako ich vyslovíme. Predsavzatie, že už nikdy viac, sľub, že nabudúce už určite áno, jednoduchý pozdrav "Dobrý deň", ktorým niekomu naozaj stvoríme pekný deň. Maličké nenápadné stvorenia, v ktorých existenciu skoro nikto neverí.
Povedali sme si: "Ľúbim ťa" a stvorili sme lásku.
Povedala si mi: "Klameš" a stvorila si vrásku.
Povedali všetci: "Pôjdeme s tebou" a stvorili nádej.
Zostal si sám, no ja mám Tvoje Slovo...
Slovo je mocné, slovo je od Boha, Slovo je ozaj Boh.
